S plastom či bez plastu? To je otázka!

Vo februári sme sa v našom blogu venovali papieru. Povedali sme si niekoľko zaujímavostí o jeho histórii, výrobe i recyklovaní. Tentokrát sme si vzali na mušku plasty.

Ak čítate tieto riadky, sme si viac než istí, že vo svojom okolí máte vec vyrobenú z plastu. Možno je to váš počítač, tablet či smartphone. Môže to byť pohár, z ktorého práve pijete, stolička, na ktorej sedíte a možno hovoríme o obale z nejakej obľúbenej maškrty. Či chceme alebo nie, plast sa stal súčasťou nášho každodenného života. Určite netreba podliehať panike, poďte si radšej prečítať, kde sa plast vzal, ako vzniká, čím ho môžeme nahradiť a ako sa ho šetrne zbaviť.

1. Plastová história

Slovo plasty je odvodené z gréckeho slova plassein (tvarovať). Historici sa však nevedia zhodnúť na presnom začiatku používania tejto suroviny. V čom sa ale zhodli je, že k plastom malo blízko už spracovávanie kaučuku. V roku 1851 bol vyrobený ebonit, prvý tepelne vodivý materiál, ktorý nemal prírodnú chemickú modifikáciu. Ak sa chcete dozvedieť, čo má spoločné film a ping pong s históriou plastu, čítajte ďalej.

Vedeli ste, že…?

Film a ping pong sú bratranci? V roku 1870 si americkí bratia Isaiah a John Wesley Hyattovci nechali patentovať proces na výrobu celuloidu. Ten sa vďaka filmárskemu priemyslu stal komerčne veľmi úspešný. Vyrábali sa z neho celuloidové pásy, na ktoré sa nakrúcali prvé filmy. V priemysle však celuloid vystriedal menej horľavý bakelit, a dnes sa prakticky využíva len na výrobu pingpongových loptičiek.

Názov bakelit je odvodený od svojho vynálezcu Lea Hendrika Baekelanda? Tento belgický chemik prišiel v roku 1907 s priemyselnou výrobou novej umelej hmoty. Bakelit sa rozšíril do celého sveta. Začali sa z neho vyrábať pomôcky do domácnosti, telefóny, bižutéria, dekorácie, kancelárske potreby a mnoho ďalšieho.

 

2. Chémia ukrytá v každom grame plastu

Minule sme si spomenuli ebonit, prvú látku, ktorá mala inú než prírodnú chemickú modifikáciu. Z toho môžeme usúdiť, že príroda nie je prirodzeným prostredím výskytu plastov. Vyrábajú sa chemickými reakciami, polyadíciou, polymerizáciou, polykondenzáciou alebo ich kombináciou. Po chemickej stránke hovoríme o polymérnych zlúčeninách, tvorených uhľovodíkovým reťazcom, ktorý môže tiež obsahovať kyslík, síru či dusík. Na ich vyhotovení sa podieľa chemický a petrochemický priemysel. Za vynájdením najpoužívanejšieho materiálu bola tak trochu náhoda. Ak chcete vedieť viac, čítajte ďalej:

Vedeli ste, že…?

Za vznikom plastu bola náhoda? Bol za ním nemecký chemik Christian Friedrich Schönbein, ktorému sa v roku 1846 stala „nehoda“. V jeho laboratóriu sa mu rozliala zmes kyseliny dusičnej a sírovej, ktorú chcel utrieť bavlnenou zásterou. Tým nechtiac vytvoril nitrát celulózy. Ten sa stal predmetom záujmu bratov Hyattovcov, ktorí neskôr prišli už so spomenutým celuloidom.

Cenu Skokan v priemyselnej výrobe by získali plasty? Je to práve plast, ktorý je najpoužívanejším materiálom v priemysle. Nájdeme ho naprieč všetkými odvetviami moderného priemyslu a spotrebného tovaru. Ak hovoríme napríklad o automobiloch, približne 15 % hmotnosti každého vozidla je tvorených plastovým materiálom.

Plasty sú v niečom podobné ľuďom? Medzi ľuďmi nepanuje jednotný názor, či je lepšie teplé alebo studené počasie. Skrátka niekto má rád teplo, iný zimu a niekomu je to úplne jedno. Takto je to aj s plastami. Tým, že hovoríme o chemických zlúčeninách, delíme ich na reaktoplasty (tie, ktoré teplom tvrdnú) a termoplasty (tie, ktoré teplom mäknú).

 

3. Dá sa žiť aj bez nich?

Plasty sa v dnešnej dobe nedajú úplne vyradiť z nášho každodenného života. Už sme si spomenuli, že sa nachádzajú všade okolo nás. Čo ale môžeme urobiť je, že sa budeme snažiť o minimalizovanie ich používania. Prinášame vám teda niekoľko šikovných rád, ako znížiť plastový odpad vo svojej domácnosti:

 

  • Aktuálne zažívajú popularitu takzvané bezobalové obchody. Môžete si v nich nakúpiť potraviny, kozmetiku i mnoho ďalšieho, no musíte si priniesť vlastné obaly a nádobky.

Tip naviac: Investujte do sklenených nádob. Opäť tým znížite používanie plastu a navyše sú aj estetickejšie v domácnosti. 😊

 

  • Nekupujte si balené ovocie a zeleninu, obmedzte aj používanie plastových vreciek. Viaceré obchodné reťazce ponúkajú sieťky na ovocie i zeleninu, ktoré môžete po použití ľahko oprať.

Tip naviac: Ak už si zabudnete vlastnú sieťku alebo ste nútení použiť plastové vrecko, použite ho opakovane a nevyhadzujte ho po prvom použití.

 

  • Obmedzte kupovanie balených vôd v PET fľašiach. Investujte radšej do kvalitnej a estetickej fľaše, ktorú si môžete nosiť so sebou. Rozumieme aj faktu, že nie na celom území Slovenska je kvalitná voda z vodovodu, no stále to viete vyriešiť jednoduchou filtráciou vody vo vašom domove.

Tip naviac: Ak ste nútení siahnuť po balenej vode v potravinách, kúpte si radšej väčšie balenie. Cenovo sa vám to oplatí a nemíňate ďalšie plasty malými fľašami.

 

4. Obľúbenou farbou plastov je žltá

Vo všeobecnosti by mali byť zberné nádoby na separovaný zber rozlíšené nápisom i farbou. Ak teda hovoríme o nádobách na plastový odpad, tie sú spravidla žltej farby. Patria do nich PET fľaše, fólie, plastové obaly od potravín, kozmetických i čistiacich prípravkov. Radíme sem aj plastové tašky, vrecká a tiež takzvané tetrapaky. Nezabúdajme pred vyhodením odpadu stlačiť objemnejší odpad (PET fľaše, tetrapaky a pod.). Viete ale, čo do žltých nádob nepatrí?

Do žltých zberných nádob nepatria:

  • podlahové krytiny, novodurové rúrky,
  • znečistené obaly od jedla,
  • obaly z chemikálií (z motorových olejov, farieb a pod.),
  • káble,
  • guma, kabelky a molitan,
  • plexisklo,
  • bazény,

Ak si však nie ste istí tým, či daná vec patrí do triedeného odpadu, navštívte web stránku vašej obce alebo mesta, kde určite nájdete plán separovaného zberu. Ak ste napriek tomu na vážkach, radšej ju tam vhoďte. Triedený odpad podlieha kontrole a je to lepšie, ako ho rovno poslať na skládku komunálneho odpadu.

 

A nezabudnite, ZA ZBER A ODVOZ TRIEDENÉHO KOMUNÁLNEHO ODPADU DOMÁCNOSTI NEPLATIA. Financujú a zabezpečujú ho výrobcovia výrobkov, z ktorých vzniká odpad. Čím viac odpadov vytriedite, tým menej ich skončí v čiernych nádobách na netriedený (zmiešaný) komunálny odpad. Znížite tak nielen frekvenciu vývozov čiernych kontajnerov, ale aj vlastné výdavky spojené s financovaním odvozov zmiešaných komunálnych odpadov.