Sklo možno recyklovať donekonečna

Ani sme sa nenazdali a máme tu máj. Príroda sa prebudila zo zimného spánku, čo vlieva množstvo energie do každého z nás. A aj vďaka sklu, o ktorom sa tento mesiac budeme rozprávať, si môžeme užívať príjemný pohľad na túto krásu cez okná našich domovov. Veríme, že sa o skle – zaujímavom recykláte dozviete množstvo noviniek, ktoré ste doteraz nevedeli.

 

1. Sklenená história

Prapôvod skla siaha do neolitu (7000 p. n. l.), v ktorom ľudia používali prírodne vyskytujúce sa sklené horniny na výrobu nožov, klinov a škrabiek. Hovoríme o obsidiáne, tektite alebo fulgurite. Tieto horniny vznikali najmä pri sopečných erupciách, keď žeravá láva roztavila kremičitý piesok a neskôr vychladla. Približne v treťom tisícročí pred naším letopočtom vynašli v Mezopotámii techniku výroby skla. Vznikali tak prvé sklenené predmety ako nádoby na pokrmy, vázy, šperky a korálky, ktoré však boli nepriehľadné. Ak vás zaujíma, odkiaľ pochádza najstarší recept na výrobu skla alebo prečo v stredoveku vznikali originálne sklené vitráže, čítajte ďalej

Vedeli ste, že…?

Receptúra asýrskeho skla je neprekonaná už takmer 2 500 rokov? Meno Aššurbanipal vám asi veľa nehovorí, no práve jeho knižnica zohráva významnú rolu v histórii výroby skla. Z nej pochádza prvý známy recept, ktorý je od roku 658 p. n. l. neprekonaný.  „Vezmi 60 dielov piesku, 180 dielov popola z morských rastlín a 5 dielov kriedy,“ výsledkom čoho je prírodné, nepriepustné, odolné a hlavne tvarovateľné sklo.

Sklené vitráže vznikali preto, lebo sklári to v stredoveku inak nevedeli? V stredovekej Európe začali osádzať prvé okenné sklá na katedrály, kostoly a hrady, ktoré však boli stále nepriehľadné. V tomto období sklári ešte nedokázali vyrobiť tabuľové sklá väčších rozmerov. Preto sa vyrábali z menších kúskov, ktoré sa do požadovaného tvaru spájali kovovými alebo drevenými časťami.

Benátky preslávilo sklo a nie lodná doprava? Toto slávne a turistami vyhľadávané talianske mesto sa v 11. storočí preslávilo najmä vďaka sklárstvu. Stalo sa totiž centrom západného sklárskeho umenia. Celosvetovo nemali benátski majstri konkurenciu vo výrobe čistého krištáľového skla a zaviedli tradíciu benátskeho skla v štýle filigránskeho renesančného skla.

 

2. Ako sa varí sklo

Poďme sa ale spoločne pozrieť „do kuchyne“ k majstrom sklárom. Všetko sa začína tavením potrebných surovín v správnom pomere. Ten zodpovedá 60 % kremíku, 20 % uhličitanu sodného a síry. Posledných 20 % je zmes vápenca a dolomitu. Tieto „ingrediencie“ sa následne rozdrvia a  zmiešajú v miešacích valcoch. V tomto procese sa pridáva aj recyklovaná sklenená zmes, ktorá tvorí asi 20 % výslednej suroviny – tá po dávkach putuje do tavnej pece, kde sa taví pri 1 600 °C.

Vedeli ste, že…?

Aj sklo miluje kúpeľ? Skutočne, cínový kúpeľ patrí medzi kroky priemyselnej výroby skla. Po úprave skloviny plynnými látkami sa táto hmota nalieva do stabilizačnej vane, kde sa nechá vychladnúť na približne 1 200 °C. Ochladená sklovina sa začne postupne dávkovať na povrch cínového kúpeľa, kde sa takzvane „plaví“ vďaka polovičnej hustote skla oproti cínu. Kvôli povrchovému pnutiu cínu sa sklenená zmes rozleje na dokonalú a rovnomernú plochu, ktorá zaručí priepustnosť svetla.

Sklo sa schladí približne o 2 °C za každý meter? Kým sklo nadobudne pevné skupenstvo, je potrebné ho ochladiť v cínovom kúpeli. Následne putuje do špeciálneho chladiaceho valcového tunela, ktorý meria 250 metrov. Na konci tejto linky má sklo stále teplotu 50 °C. Následne prechádza laserovou kontrolou, ktorá odhalí všetky výrobné chyby, ktoré sa zaznamenajú a v neskoršej fáze odstránia.

Na ostrove Murano dodnes robia výrobky zo skla ručne? Benátky kedysi patrili medzi svetové veľmoci vo výrobe skla. V stredoveku však mesto začali trápiť časté požiare, preto na ostrov Murano presunuli všetky sklárske dielne, aby zachovali tajomstvo výroby benátskeho skla. Dielne s touto tradíciou sa zachovali až dodnes.